Rakúsko 2008

Za hustého dažďa sme o 3.08 v pondelok 7.7.2008 vyrazili s jasným cieľom - saalbach, rakúsko. severnou diaľnicou rakúska, krátkou cestou cez nemecko a späť medzi rakúske kopce sme dorazili po 725 km do alpského mestečka saalbach v zložení danas, andrej a prezident/otec. je to vynikajúca lokalita na lyžovanie, ale zároveň ide aj o najlepšiu bikovú lokalitu v rakúsku a sú tu aj dva top bikeparky asi aj v európe. jeden v saalbachu-hinterglemme a druhý cez kopec v leogangu. podarilo sa mi absolvovať oba, viac sa však dozviete postupne v texte. poďme na to...

kd

7.7.08 do zarezervovaného penziónu sme dorazili okolo 11.00. išlo o malý rodinný penzión s veľmi príjemnými domácimi, výhľadom na mestečko a niekoľko lanoviek v okolí. bolo po daždi, stále zatiahnuté mrakmi a pariacimi horami. ubytovali sme sa, zložili bajky a vyrazili na prvotný krátky výjazd za poznaním mesta. centrum hinterglemmu je od saalbachu vzdialené cca 6km, ale sú spoločne prepojené cyklocestou. blížilo sa k ďalšiemu dažďu, ale prezidentovi a andrejovi sa podarilo absolvovať ešte prvé prevýšenia. večer, po daždi sme ešte vyšli na pešiu vychádzku do mesta. je veru nádherné a plné 3-4 hviezdových hotelov.

p

8.7.08 zobudili sme sa do zatiahnutého rána. nespornou výhodou káblovky, ktorú sme mali na izbe bol non-stop kanál so živou panorámou, teda nebolo potrebné ani pozrieť von oknom a vedeli sme, čo sa deje v regióne, aká je teplota a ako je na kopcoch. vyrazili sme na raňajky, ktoré sme mali v cene. na tento deň andrej naplánoval podľa zakúpenej mapy tzv. schattberg tour - 31 km - najnižší bod 935m, najvyšší 2096m - prevýšenie 1161m, povrch asfalt a šotolina. po úvodnom krátkom klesaní sme nastúpili do doliny, ktorá začala postupne naberať na výške. jedná sa aj o časť trasy svetového pohára v maratónoch. nastúpili sme teda na nekonečné cca 9 km stúpanie. išlo veru o značné prevýšenia, keďže cesta ktorá bola nad nami sa krútila o 360 stupňov a bola zatočená asi až do neba. počasie bolo priam "ideálne" - 12°C, hmla a niestami mrholenie. vo výške 1715m sme sa dopracovali ku chate Limbergalm, kde sme doplnili energiu domorodým pivkom a zeleninovou polievkou. mraky sa začali jemne pretrhávať a keď sme aj trochu preschli, pokračovali sme k vrcholu, ktorý bol ešte v nedohľadne. cesta sa kľukatila a stúpala stále a stále. po viac ako 4 hodinách stúpania sme dorazili na vrchol do výšky 2096 mnm na schattberg west. celou cestou nás sprevádzalo veľké množstvo nádherných scenérií a panorám. Po malom odpočinku a pár fotografiách nás čakal zostup dolu. nasledoval skvelý 2,5 km singletrack do výšky 1746m. odtiaľ pokračovala šotolinová cesta prerušovaná niekoľkými drevenými bránami oddeľujúca jednotlivé pozemky a kravičky. dostali sme sa až do hinterglemmu, do výšky 1040m. tu nás zachytila jedna z dažďových prehánok. prečkali sme ju pri plechovkovom pive zo sparu. po daždi sme sa presunuli do penziónu, ale každým príchodom do penziónu nás čakal aj výdatný kopec s prevýšením asi 50 výškových metrov na cca 400 mertoch. večer sme ešte prešli do mesta a po pookriatí nad pivom za 3,60Eur sme sa oddali príjemne unavení tvrdému spánku.

ss

9.7.08 na pláne bola ospievaná a v každom letáku propagovaná "5 gondel tour" alebo aj grande x-trema. išlo o absolvovanie 5 lanoviek, následne prechod po hrebeni a nejakom nastúpaní pár výškových metrov, celkovo asi 600. prvou lanovkou sme sa dostali na hrebeň a pokračovali po rozbitom úzkom singletracku na vrchol wildenkarhutte, kde bolo jazero s umelým "vodotryskom". po krátkom aler intenzívnom klesaní sme prešli na vrstevnicu typu výstupu na tlstú. u nás by nás ochranári hnali a pokutovali ako šialení. tu to bol chodník pre bajkerov... kde majú tí naši ochranári hlavu? tam to bez problémov funguje. dostali sme sa k hornej stanici lanovky, ktorá nás mala vytiahnuť z legangu - top bike parku v európe. dolu sme sa pustili po zvažnici a v strednej časti sme dorazili k začiatku freeride a downhill trati. nabral som za vedro odvahy a vydal sa freeride traťou. dĺža bola asi 4 km, ale niečo neskutočné - klopenky, lávky, skoky... niekedy mi dobre zredlo a takmer som sa musel aj prebaliť :) platničky dostali zabrať ale podarilo sa mi celému zísť až dolu. to ma už pri lanovke čakali andrej s otcom, ktorí išli po vyhliadkovej zvažnici. oproti nám boli úžasné panorámy skalných stien a vrcholov. nastúpili sme na druhú lanovku, tá nás vyviezla k berghaus asitz, odkiaľ nás opäť čakalo stúpanie na hrebeň do výšky cca 1900m. po intenzívnom nastúpaní sme klesli do cca 1600m, absolvovali sme malé vystúpanie a potom už len dolu po šotolinovej ceste medzi prevažne nemeckými turistami. v strednej časti zjazdu bola možnosť odbočiť na singletrack. potom sme sa už cestou dostali späť do saalbachu. doplnili sme tekutiny typu radler a prišli sme do údolnej stanice lanovky schattberg xpress. tu sme vrchol už poznali zo včerajšku, ale dnes bolo treba prekonať cca 250 výškových metrov na asi 1,5km. veru v hornej časti cesty som už pomaly nevládal ani tlačiť. útechou bolo hlavne to, že sme vedeli, aký nádherný chodník nás čaká a že ostatné dve lanovky sú už len so zjazdom dolu, konečne bez stúpania. keď sme dorazili na štvrtú lanovku, bolo pol štvrtej poobede, lanovky premávali do pol piatej a my ešte dve pred sebou. zjazd však bol po tvrdej šotoline a maximálna rýchlosť dosahovala 70km/h. na poslednú lanovku sme prikvitli o 15.55, rýchlo sme sa naložili a šup hore. jednalo sa o trasu v adidas freeride parku. s andrejom sme si vybrali tzv blue line, ktorá obsahovala pár lavičiek a niekoľko skokov. pocitovo podstatne slabšie ako v leogangu za kopcom. došli sme dolu, umyli bajky a postupným presunom sa dostali do penziónu. večer sme s otcom vymákli poctivú pouličnú zábavu alpského typu, kde sa všetci blázniví dôchodcovia knísali v rytme hulákajúcich hostí a hudobníkov.

10.07.08 dnes bola na pláne mototuristika :) - smer Grossglockner. jedná sa o vysokohorskú alpskú cestu, ktorá stúpa z 800m do 2504m. cesta meria 48 km a má 36 zákrut s uhlom otočenia 360°. cesta vedie až k výšine cisára františka jozefa, odkiaľ je nádherný výhľad na Grossglockner a jeho ľadovec pasterze - najdlhší vo východných alpách. na tejto výšine sa nachádza aj centrum pre návštevníkov, s množstvom informácií o národnom parku vysoké taury. nakúpili sme zopár "suverénov" a po celom dni dorazili na posledný večer v saalbachu.

v piatok sme opúšťali saalbach a absolvovali cestu do hallstattu cez zell am see. cez deň obrovský výpek, postavili sme stan a potom v priebehu dvoch hodín ultra alpská búrka ktorá brala všetko čo jej prišlo do cesty. po hodine a pol, keď sa upokojila sme vyrazili do bad goisern - miesta štartu obľúbeného maratónu. vychutnali sme atmosféru predštartovej horúčky a vrátili sa späť do kempu. v sobotu ráno sme sa zobudili do tmavého rána a pomaly sa pustil intenzívny dášť. začali sme teda baliť a o deň skôr sa vrátili domov.

na preteku sme mali zastúpenie jarom štrengerom, ktorý zdolal extrémnu trať 208 km s prevýšením 7006 metrov a obsadil vynikajúce 9. miesto v kategórii. ďalším klubovým zástupcom bol juraj machálek, ktorý na trati 53 km obsadil vo svojej kategórii pekné 10. miesto. zo spriatelených duší sa na štart postavili ešte jurajovi dvaja parťáci a tiež dobrý priateľ z bystrice roman parolek. počasie v tomto roku neprialo, trať bola podľa informácií od chalanov mokrá a dosť to kĺzalo.

v hallstate a bad goisern bolo všetko po starom, ale môžem asi za všetkých povedať že v saalbachu bolo vynikajúco a ak nie o rok, tak sa tam určite podaktorí vrátime. a keď tam človek dorazí, iste sa zamyslí: "kde ešte nemáme lanovku. ááá, tu by to ešte išlo!"

Tags: