Ako sme obsadili Muránsky hrad

Braňo pred časom navrhol zaujímavý nápad, ktorý už dlho nosil v hlave s tým, že by chcel zorganizovať výjazd, ktorý by bol iný ako tie bežné. Že poďme "na ťažko" na Muránsku planinu. Povedali sme si, že lokalita je to fajn, nikto z nás tam ešte nebol, tak teda voľba bola potvrdená, partia oslovená, začalo sa teda už len odpočítavať a plánovať čo so sebou a ako to zbaliť. Termín sme určili na 18.-21. jún 2015. Finálne sa na výjazd postavilo šesť turistov :) Braňo, Daňas, Vlado, Michal K., Robo, Michal G.

Dlhodobá predpoveď neveštila nič dobré a stále sme čakali, ako sa počasie umúdri, keďže po 35° horúčavách na dňoch Mesta prišlo ochladenie. Vo štvrtok ráno však bolo počasie exkluzívne cyklistické a mohli sme nabalení, ako sa patrí vyraziť. Rozlúčka s domácou hrudou a cez Dolnú Štubňu pokračujeme na hlavnú cestu s prvým stúpaním dňa na Šturec. Po necelej hodinke dorážame do sedla, malé občerstvenie veľkou vodou a púšťame sa cez Harmanec do Banskej Bystrice. Na námestí volíme ľahký obed a popri stanici začíname stúpať do Hornej Mičinej. Nie ľahko, ale cesta odsýpa a čakáme sa na vrchole stúpania. Začína príjemné klesanie a v Zolnej bočíme na Očovú. Prejdeme popri letisku a keďže je potrebné dodržiavať pitný režim, zastavujeme po 62 km v Očovej na veľmi peknom mieste s vonkajším sedením pod stromami a rozkladáme aj mapu. Keďže jazda nám dobre odsýpa, chceme pokračovať ďalej ako bol náš pôvodný cieľ na Kaľamárke po cca 75 km. Hľadáme preto skratku z Detvy na Korytárky a Hriňovú. Za Detvou v našej nerozhodnosti, kam odbočiť, stretáme domáceho cyklistu, ktorý nás ťahá cez Skliarovo až do sedla Bystré-Vrátka, kde býva z opačného smeru horská prémia TourdeVolcano. Zo sedla parádny zjazd až do sídliska Hriňová. Čas už pokročil  toto stúpanie nám ubralo síl, preto volíme pred posledným výživným kopcom dňa miesto na stravu a doplnenie zásob v Tescu. Máme asi dve hodiny do tmy, preto vyrážame do nepríjemného stúpania na Detviansku Hutu, kde si už hľadáme miesto, kde zložiť hlavu. Pár miest bolo preskúmaných, no prichádzame až do Látok kde medzi záhradkami a futbalovým ihriskom nachádzame ideálne miesto na bivak. Priatelíme sa s domácim gazdom, ktorý poskytuje prístup k vode a ľahkému opláchnutiu po celom dni. Výborná nálada nás sprevádzala aj napriek únave celým večerom. Zaspávame postupne, v spacákoch sme zabalení až po konce nosov. Hviezdy máme zatiaľ nad hlavou. Dnes rovných 100 km a 1705 nastúpaných metrov.

Ranný budíček si dávam už pred pol šiestou, zvyšok ešte spí. Rozbaľujem varič a varím kávu v našej prenosnej kaviarni, v Kotyogu. Postupne sa preberajú aj ostatní a po výdatných raňajkách v tráve nás v balení poženie ranná dažďová prehánka. Preto už 7,50 vyrážame zbalení do ďalšieho dňa. Prvé stúpanie do sedla Prašivá nás prehreje, ale vzápätí nás intenzívne zachladí 17 km zjazd do Kokavy nad Rimavicou. Vyzimení hľadáme teplý čaj a zohriatie v miestnom štýlovom lokálnom podniku. Čakali sme, či už bude v piatok pred deviatou ráno niečo otvorené, no keďže boli vo štvrtok dávky, tak niekde bolo aj plno. Bolo však viac potrebné vyberať miesto, kde sa zložiť. :) Po zotavení pokračujeme smerom na sedlo Chorepa, a na výjazde z Kokavy idú pochvalné pokriky na našich členov výpravy od miestnej šarmantnej opálenej pani opretej o hrable "Ty podívaj, aké má krásne lýtka!" :) Cestou do sedla nás ovlaží jedna kratučná prehánka a po novej ceste frčíme dolu do Hnúšte. Tu radšej nezastavujeme a plynulo pokračujeme až do Tisovca. Keďže prichádzame v sprievode kostolných zvonov a hrmenia búrky, volíme ústup do miestnej reštaurácie na obed a zlatý mok. Konečne sme sa dostali do územia našej mapy a pozeráme čo nás ešte čaká dnes a kujeme plány na tretí deň. Medzi tým sa prehnala parádna búrka. Po preschnutí ciest ešte jedno foto na námestí a stúpame popri Tisoveckej štavici na sedlo Dielik. Relatívne krátke, ale výživné stúpanie. Očakávame, že už budeme do Muráňa len klesať, ale ešte jeden malý výšvih a posledné výrazné klesanie do Muráňa. Na noc hlásia dážď, volíme teda istejší variant spánku. Pod Muránskym hradom je chata Zámok, v ktorej sa dá na dotaz ubytovať. Majiteľ je zhodou okolností aj majiteľom krčmy na námestí. Losujeme si, kto ide v miestnych pomeroch do zmienenej krčmy. Traja idú tam a traja strážime bicykle pred Jednotou. Po chvíli sa vracajú chalani s info, že chata ok a bude aj gulášek. Doplnenie zásob v obchode, lebo tretí deň budeme mimo obchodov a občerstvovacích zón. Opäť balíme veci do tašiek a batohov a vyrážame na úžasné stúpanie. 6 km a 500 výškových metrov. Po hodinke dorážame na Veľkú lúku, odkiaľ sa miernym klesaním, ale lesnou cestou dostávame až ku chate Zámok pod Muránskym hradom. Tu nás už čaká domáci, vysvetlí nám čo a ako, spracujeme dohodnutý gulášek, doplníme plechovky Urpinera a zabývame sa. 

So zapadajúcim slnkom vyrážame na prehliadku a okupáciu hradu s vlajkou Turčianskych Teplíc, ktorú celý čas Braňo nesie na batohu. Neskutočné výhľady a skvelé zážitky umocňujeme vynesením vriec s pieskom na obnovu hradu, ktoré nechávame na nádvorí. Vraciame sa späť na chatu, kde v ohnisku rozpálime oheň a do tmy rozoberáme zážitky z uplynulej cesty. Zisťujeme však, že sme už bez mapy, tak tretí deň musí byť po pamäti. Dnes to bolo 70,93 km a 1313 nastúpaných metrov.

Po luxusnom spánku nás musí ráno opustiť Michal G., ktorý valí do Červenej skaly na vlak. Ranné zátišie s kávou a raňajkami pomaly prebúdza celú partu. Raňajky a balenie sa do tretieho dňa je pohodové, nie je sa kam náhliť. Zamykáme chatu, odovzdávame kľúče a začíname nastúpavať metre k Veľkej lúke. Prechádzame na druhý koniec lúky ku koňom, urobiť zopár fotografií a prečítať si niečo zaujímavé o týchto Norikoch muránskeho typu. Vraciame sa späť Veľkou lúkou a začíname parádnou asfaltkou stúpať na vrch planiny až do poctivých takmer 1220 metrov. Po miernom klesaní prichádzame k Ľadovej jame na Muráni, kde robíme nejaké foto. Oproti na lúke je možnosť nabrať si vody na ďalšiu cestu v studničke. Asfaltka skončila a začíname stúpať šotolinou popri nejakom, "ufe", zrejme to je niečo na meteo merania, veľká antikorová obluda :) Cesta je striedavá, raz hore, inokedy dole. Vystúpavame do 1305 metrov a následne prudké klesanie až do Nižnej Kľakovej, kde dávame pauzu vedľa peknej útulne pre turistov. Tu stretáme prvých peších, českých. Opäť do sedla a stúpame stále peknou cestou po lúke a následne lesom k odbočke Siváková. Začíname klesať pekným singláčom, ktorý si pochvaľujeme, lebo to ide dobre aj s bicyklami na ťažko. Stále omieľame legendárnu vetu: "Sem sa ešte musíme vrátiť!" To však ešte nevieme, čo nás čaká ďalej. Začína to popadanými stromami po kalamite, kde sa bicykel s taškami veru dvíha ťažko. Je ich hádam viac ako 40, vrchom, popod, no veselé. Prichádzame však do bodu, kde sa červená značka odráža do húšťavy. Nevieme, koľko to bude trvať, ale je to hrozné. Prvý sa prebíjal Kaša, ktorý ako prešiel, vždy sa za ním húšťava zavrela. Strácame snáď už aj tie posledné sily a do toho nad nami začína hrmieť a poctivo sa zaťahuje. Nevieme, kedy to skončí a začína do toho už pršať a padať malé krúpky. Rozhodujeme sa, či sa pustiť priamo dolu na "nejakú" cestu, ale nakoniec sa rozhodujeme správne a ešte pokračujeme húštinou, ktorá končí asi po 150 metroch. Prichádzame na cestu a začína lejak s tými už avizovanými krúpami. Čakáme cca 20 minút, prestáva pršať. Celkom vyzimení a mokrí pokračujeme v stúpaní, ktoré nás zahrieva do výšky cca 1100 metrov. Vychádza opäť slniečko, ktoré suší veci. Pomalý a blatistý zjazd po ťažobnej zvážnici miestami kĺže, značka sa nám po kilometri znova odráža do lesa, po bývalej približovacej ceste, kde sú fajné odstáte mláky vajcového typu, ktoré samozrejme podaktorí okúsime svojimi tretrami a ponorom kolies. Poteší nás smerovník do sedla Burda, ktorý píše 10 minút. Radosť zmizne, keď sa musíme predierať neodprataným bordelom po ťažbe, ktorý tam ostal. Do idilického sedla Burda prichádzame a očakávame pohľadnicové pohľady, ako boli na všetkých fotkách. Je tu však akurát holorub z každej strany, odparkované ťažobné stroje, po kolená blata. Jediné čo to zachraňuje je bača a ovečky voľne sa pasúce okolo salaša. Nad sedlom už stojí znovu postavený zrub, ktorý zhorel v roku 2012, ale ešte je mimo prevádzky. Malá pauza na stravu, keďže sa stále nad nami točí čierňava. Po 20 minútach pokračujeme do posledného stúpania na Kučelach do výšky 1140 metrov. Odtiaľto je už len šotolinový zjazd a po 5,5 km stojíme pri rázcestníku, cieľ máme Salaš zbojská v rovnomennom sedle. Odbočku však preletíme a klesáme popri ozubenej trati až do Pohronskej Polhory, kde stojíme, lebo nám ide oproti ďalšia búrka. Prečkávame ju v miestnom pohostinstve s čapovaným pivom za 70 centov! Prešvihnutie odbočky nám uľahčuje rozhodovanie s návratom domov. Voláme si teda priateľský odvoz a točíme až do Brezna. Tu už posledná externá strava a večer se nalodení vo vozidlách a mierime domov. Záverečný deň bol dlhý 55 km s prevýšením 964 metrov

Čo povedať na záver? Určite výborný projekt, v ktorom budeme pokračovať. Podaktorí sme sa naučili, ktoré zbytočnosti nechať doma a ako sa zbaliť na ďalšiu podobnú cestu. Celkovo sme prešli v troch dňoch na ťažko 226 kilometrov s prevýšením 3982 metrov podľa Garmin záznamu. Ďakujem skvelej parte, ktorá sa na takejto akcii zišla, ospravedlňujeme sa NP Muránska planina, že sme boli na bicykli tam, kde sme byť nemali, no naša cesta nijako neovplyvnila ten sajrajt, ktorý tam je na mnohých miestach po ťažbe. Zároveň by sme chceli odkázať správcovi červenej značky - Huculskej magistrály, aby sa išli pozrieť do húštinového úseku a vyčistili do pre všetkých peších turistov... 

Ďakujem ešte raz, Braňo Bugár, Vlado Piško, Robo Novák, Michalovia Kašuba a Grofčík. To čo sa sem nezmestilo, pozozprávame vám inokedy ;)

Daňas Vričan

Tags: